Tak nejako by sa dala vyjadriť jednou vetou naša posledná včerajšia akcia, ktorá nám vďaka Bohu vyšla po dlhšej odmlke, aj kvôli pracovným povinnostiam, ale aj pre počasie. Tentokrát to bolo výnimočné aj tým, že sme boli po prvý krát štyria – dvaja Slováci a dvaja Moraváci- preto sme tak symbolicky viedli kroky do pohraničia, aby sme tak túrou oslávili znovuotvorenie Česko-Slovenských hraníc.
Stretnutie sme si dohodli na 8:30. Zrána bolo ešte zamračené a na SK dokonca aj trochu pršalo, ale to zase nebol problém. Nakoniec mraky vydržali celé dopoludnie, ale to bolo aj dobre, pretože inak by bolo neznesiteľne teplo. Vyrážali sme z parkoviska a kedže sme sa chceli vyhnúť prípadným turistom , tak sme to najprv vzali po lesnej ceste. Nováčik v skupine – Jozef vytiahol svoj domáci kentus proti kliešťom a tým sme sa natreli. Asi bol účinný, lebo oproti naším skúsenostiam, sme mali kliešte minimálne. Potom sme sa napojili na zelenú a kedže sme ľudí nestretali, tak sme pokračovali po zelenej až na Veľký Lopeník. za Malím Lopeníkom sme prišli k hraniciam, kde sme sa vyfotili a pokračovali v mnohonásobnom prekračovaní kraníc až na Veľký Lopeník. Tam nás čakala hmla, takže krásny výhľad sa nekonal. Zasmiali sme sa, odfotili sa a pokračovali ďalej po zelenej. Inak, na vrchu nebolo nikoho (čo by tam aj robili) len jedno auto a nejaká ženská, ktorá o nás až podozrivo nejavila žiadny záujem. Pokračovali sme až do údolia a tam sme sa osviežili v rybníku a zároveň si dali aj obednú pauzu. Tesně pred rybníkom sme stretli dvoch starších naobliekaných turistov ako na severný pól a pýtali sa nás čo sme zač, či nie sme Adamiti Spomínam ich, pretože títo dvaja vlastne spustili naše ďalšie dobrodružstvá s textilákmi. Odpichli sme sa od rybníka a skrátili si cestu cez chatky, kde sme spôsobili spoločenskú udalosť mesiaca a možno aj dvoch. Ale reakcie boli veľmi pozitívne. Šliapali ďalej po zelenej a potom po žltej . Aj tu sme postretali viacerých ľudí, ale kedže sme boli štyria tak sme to neriešili a sebavedome pokračovali v ceste. No a na žltej to prišlo. Ideme po lúke a naraz rachot a z lesa sa vynorí auto a na ňom vojaci a o chvíľu ďalšie – väčšie. A aby toho nebolo málo z lesa sa ozýva rachot a objavuje sa obrnený voz napchatý vojakmi!!! Na chvíľu sme zaváhali, ale sila spoločenstva bola silnejšia a pokračovali sme v ceste ústrety vojakom. Tí z nás samozrejme mali neskutočnú zábavu a verím že budeme hlavnou témou rozhovorov ešte veľmi dlho. Ale som rád že sme to dali a aj takto sme mohli šíriť povedomie o naturizme. Pred napojením sa na červenú sme šli krátko po riadnej ceste, kde sme stretli peknú zbierku áut a bolo pekné sledovať tie rozžiarené tváre. Každopádne sme radi, že sme nespôsobili žiadnu dopravnú nehodu.. Potom už len rozhledna U Křížku a ďalej po červenej až nazad na parkovisko. na tomto úseku sme prekvapivo stretli minimum ľudí.
Celkove môžem povedať, že dnešná túra nebola ani tak o zaujímavostiach na trase (tých bolo minimálne), ale skôr o nahote, spoločenstve a dobrodružstvách spojenými so stretnutiami s textilákmi. No čo vám budem hovoriť – skvelý deň!
Sumár: Trasa nenáročná, 25 km, 6,5 hodiny, celý čas natur, ľudí striedavo buď nikto, alebo veľa,
[https://sk.mapy.cz/s/hobamemeno]
Osvieženie pri potoku Pri rybníku Vo štvorici a nie po opici Stretnutie nudistov na Česko – Slovenskej hranici Veľký Lopeník Od rozhledny U Křižku
|
tak to byl vážně nářez
Teda chlapi, jste borci a zážitek to musel být skvělý. A musím uznat, že ve čtyřech to už vzbuzuje respetk. A pokud pro vás bylo zážitkem střetnutí s vojáky, tak pro všechny ostatní jste byli číslo jedna vy a to bez ohledu na to, zda i oni střetli nebo nestřetli ten vojenský konvoj. Zdravím na Moravu