Je to veľmi zaujímavá otázka, aj keď odpoveď nie je až taká ľahká. Začnem otázkou ktorú sa ma spýtala moja priateľka, že čo ma presvedčilo, aby som sa pridal medzi ľudí ktorý vyznávajú kúpanie a opaľovanie bez textilu, číže bez plaviek. Keď som sa zamyslel nad odpovedou, pochopil som že vysvetlenie nebude až tak jednoduché v tom zmysle, aby to dokázal pochopiť aj človek ktorý nikdy takéto niečo nevyznával. Náš postoj k životu, názory, pocity sú formované prostredím kde žijeme, výchovou rodičov a spoločnosťou. Tu je zrejmé, že nám vštepovali že nahota je niečo, čo musíme skrývať a pokiaľ ju ukážeme verejne, tak je to niečo scestné, nemorálne, špatné. Túto vec nosíme každý z nás v sebe. Kde však nastane ten zlom, že odhodíme stud, hanblivosť a prídeme do spoločnosti ľudí ktorý práve vyznávajú čistý a úprimný vzťah k prírode a k naturizmu zvlášť ?? Myslím si že ten prerod je postupný, aspoň u mňa to tak platilo. Na vtedy ešte nudistickú pláž na Zelenej vode pri Novom meste nad Váhom som začal chodiť ešte za socializmu. Priznám sa že v tom čase to bolo z mojej strany, len zvedavosť. Už tu začala postupná premena mojej osobnosti. Netušil som vtedy, že za pár rokov budem aktívne chodiť po FKK plážach na Slovensku a Morave. Zatial som ich navštívil niekoľko:
- Šútovo pri Kralovanoch
- Bratislava – Rusovce
- Senecké jazerá- tzv. Guláška
- Bratislava- Zlaté piesky
a na Morave:
- OSTROŽSKÁ NOVÁ VES, Uherské Hradiště
- KEMP MERKUR – Pasohlávky, Mušov
- Brněnská přehrada, Prigl
- Hlučín, štrkovna
Niekoľko obrázkov som umiestnil do photo albumu: http://naturista.cz/…na_slovensku
Na týchto miestach som sa stretol s niekoľkými typmi ľudí. Už niekoľko krát opisovaný v komentároch ľudia tzv. chodci, čo len pozerajú na nás nahých ľudí. Človek však musí byť zhovievavý a chápať že sú aj taký ľudia, aj keď je evidentné čo tam vlastne chcú. V prevažnej miere je človek spokojný s miestom kde si ľahne a užíva si slniečka. Ja osobne mám rád spoločnosť pri sebe a keď chodím sám nemám odvahu, som veľmi hanblivý nie za svoju nahotu, ale všeobecne mám problém osloviť druhého človeka. Keď nad tým všetkým rozmýšlam, tak už nejako nevnímam nielen svoju nahotu, ale ani druhých. Príde my to ako niečo prirodzené, že sme všetci bez plaviek. Už som koľkokrát rozmýšlal, že sa pridám k nejakej skupinke, len zas hamblivosť ma zväzuje a navyše určité pravidlá chovania sa. Je veľmi neobvyklé až zarážajúce keď samotný chlap niekoho osloví. To hneď vyvolá dojem že je bud úchylák, či nebodaj ešte niečo horšie.
Keď si pomyslím že niečo také si o mne ľudia myslia, tak radčej nikoho neoslovím. To je aj jeden z dôvodov prečo píšem tento blog. Aby ma ľudia spoznali a nepomysleli si: To je zas nejaký úchylák.
Inšpiroval ma k tomu aj článok Rolanda a Jitky: http://naturista.cz/…l/node/22552
Krásne napísané a musím len súhlasiť zo všetkým čo je v ňom napísané.
PS: Osobne ma určite stretnete na naturistickej dovolenke už 25.8.
Jadeila-Martin Bundala
|
Naturistou se člověk nestává!
Naturistou se člověk nestává, Naturistou je od narození každý, protože se nahý narodil a nahota je mu přijemná od narození po celý dětský věk. Pak některým něco přepne v hlavě a člověk se stává textilákem a vymění přijemnou nahotu za studené plavky a pocit zakrytí. Pak už jen složitě bojuje mezi přijemným pocitem nahoty a studem typu co by tomu řekli ostatní. Domnívám se, že textiláctví je jen složitá a strastiplná cesta od Naturismu k naturismu.